Keď mal ich syn pol roka, pristihli sa v úplne inom svete. Ona unavená, on preč. Vždy keď sa snažili sa o niečom vážnejšie porozprávať, stúpili si na otlak a pohádali sa. Časom sa už sa len bránili a porovnávali.
Alica sa s Oliverom stretla, keď bola single, po dlhom deštruktívnom vzťahu, kedy sa jej žiadny muž nezdal hodný strácania času. Ale Oliver stál na pódiu a hovoril o svojej malej firme, vášnivo, akoby stále niečo nestihol povedať. Videla v ňom odvahu, energiu a chuť spraviť si život po svojom. Ani nevie ako, ocitli sa ten večer s taniermi v ruke vedľa seba v tom istom rade. Pustili sa do reči a prišli na to, že zdieľajú subkultúru, humor a že môžu byť sami sebou.
Chodili spolu ani nie rok, videli že sú iní, vytvaroval ich iný život. Najskôr sa nevedeli dočkať kým sa stretnú, prekvapovali sa nápadmi na výlety. Prvý ich vážny záväzok vznikol narodil Danko. Ich vzťah už nebol len vášnivý, ale nadobudol aj zmysel. Ani jeden si nedokázali predstaviť, že by strávili život s niekým iným a bez syna. Rozhodli sa spraviť si rodinu po svojom - vrelšiu, bezpečnú rodinu, inú než zažili oni.
Keď mal Danko pol roka, pristihli sa v úplne inom svete. Ona unavená, on preč. Vždy keď sa snažili sa o niečom vážnejšie porozprávať, stúpili si na otlak a pohádali sa. Časom sa už sa len bránili a porovnávali zlé úmysly. Už ani nevedeli čo z tých vecí, čo si povedali mysleli vážne. Jediné riešenie bolo rozdeliť si povinnosti, nechať dieťa a domácnosť na ňu a všetko ostatné na neho. Oliverovi bolo smutno za Alicou a synom. Alica osamelá, vyčerpaná aspoň nemala čas báť sa ďalšej hádky.
Po Oliverovom pokuse o rande a zblíženie zostali zabuchnuté dvere a pocit porážky.
Oliver našiel webinár o hádkach a konfliktoch a Alica si ho pozrela. Naučili sa ako odísť z hádky, situácia bola stabilnejšia, ale zlá. Oliver hľadal niekoho, kto by ich rozsúdil. Čakali, že psychológ tomu druhému povie čo robí zle, a autorita pomôže.
Na prvých stretnutiach najskôr hovorili o vzťahu a o sebe. Ošetrili staré zranenia. Potom rozpletali konflikt za konfliktom. Hľadali stratené rozhovory a naučili sa zrozumiteľne povedať, čo cítia a potrebujú, tomu druhému. Ako neublížiť a ako dosiahnuť, že som vypočutý, že som videná.
Postupne si vďaka sprevádzaniu páru hovorili o snoch, bezpečí a vybudovali pocit „my“.
Rozprávali o tom, ako vychovávať dieťa, akú rodinu chcú mať a čo chcú spolu dosiahnuť. Stále sú tu, v našom meste. Sú spolu. Už nechodia na stretnutia, ona chodí k psychologičke, on nie. Väčšinou je im fajn, občas sa hádajú. Ale už vedia, koľko ich stálo zahojiť zranenia, takže nie sú k sebe krutí. Netrestajú sa odchodmi, povedia si čo potrebujú a berú sa vážne aj keď si práve lezú na nervy. Vrátia sa vždy k sebe späť.