Po dvoch rokoch už plánovali namiesto dovolenky májovú svadbu. Oliver však po pár mesiacoch spoločného bývania zneistel. Potreboval zázemie, ktoré marili spontánne Martinine plány. Pochybnosti o svadbe Martinu vystrašili a vnímala to od Olivera ako egoizmus. Po veľkej hádke zastavili plánovanie svadby.
Oliver a Maťa sa spoznali tesne po škole na oslave architektonického štúdia, v ktorom obaja praxovali. Olivera zaujala ľahkosť a humor s ktorým Maťa pristupovala k životu. Zároveň dokázala vytrvalo pracovať a odborne rásť, plánovať cesty po svete a venovať sa dobrovoľníctvu. Jeho úspechy naopak prichádzali iba s námahou. Bol talentovaný, ale porucha pozornosti mu komplikovala život. Sústredil sa ľahko iba na veci, ktoré ho prirodzene zaujímali - hudba, vzťah, umenie. Veľa dôležitých vecí bolo námáhavých - práca, škola, či kúpa malého bytu, ktorý mu umožnil sa osamostatniť.
Martinu zaujal Oliver svojou dobrotou, pozornosťou, priamym a úprimným prístupom k ľuďom. Mal talent ukázať jej na cestách krásne veci, ktoré ostatní prehliadali. Bol tiež samostatný a nedal sa odradiť prekážkami. Vedela viac menej hneď, že tak by mal vyzerať otec jej detí.
Po dvoch rokoch už spolu bývali a plánovali namiesto dovolenky májovú svadbu. Oliver však po pár mesiacoch spoločného bývania zneistel. Potreboval na prácu silnú štruktúru, zázemie, ktoré občas narážali na spontánne Martinine plány. Od Martiny potreboval aj veľkú dávku tolerancie. Mával niekedy výbuchy frustrácie a bezmocnosti, alebo úzkosti - za to boli zodpovedné jeho vrodené problémy s pozornosťou.
Maťa sa ho snažila rozveseliť a pomôcť mu tak, ako riešila svoje problémy ona - s humorom, nadhľadom. Často však cítil, že jeho problémy neberie vážne, pretože ich nedokáže pochopiť - uvedomil si, že už mesiace sa cíti vo vzťahu sám. Spýtal sa jej, či je dobrý nápad plánovať svadbu, keď majú problémy vo vzťahu. To prvýkrát Martinu naozaj vystrašilo a vnímala to od Olivera ako egoizmus a nedospelosť. Rozprávali sa predsa už o dieťati, rodiny rátali so svadbou a zrazu Oliver zatiahne ručnú brzdu a nič zrazu nie je isté! Po veľkej hádke naozaj pozastavili plánovanie svadby.
Na webinári o vzťahoch po narodení dieťaťa Maťu zarazila informácia, že narodenie dieťaťa zvyčajne vzťah nezlepší - úprimne, trochu sa na to spoliehala. Počula tiež, že by sa ako budúca mamička mala cítiť vo vzťahu bezpečne a zladená s partnerom na podstatných veciach o svojej budúcnosti. Nič z toho zrazu neplatilo. Navrhla Oliverovi, aby vyhľadali podporu a čoskoro začali pracovať s Andrejom, ktorý ich sprevádzal ako pár. Zadanie znelo radikálne: rozhodnúť sa, či pokračovať v prípravách na svadbu, alebo sa rozísť.
Prvé stretnutia boli úľavou - konečne obaja dostali priestor vyjadriť veci, ktoré ich trápia bez toho, aby toho druhého zranili. Martina si uvedomila, že Oliverov život je plný námahy a že sa cíti pod tlakom z rozhodnutia vziať si hypotéku a mať deti. Uvidela však, že si Oliver rodinu s ňou veľmi želá, čo ju trochu upokojilo. Oliver zas pochopil, že Maťa je taká bezstarostná iba, ak sa cíti milovaná a prijatá a že jeho pochybnosti ju tak vystrašili, že dokázala zvažovať rozchod, ktorého sa však úprimne desila.
Časom však bolo jasné, že dať Oliverovi pocit stability a rovnováhy bolo omnoho ťažšie, než upokojiť Maťu. Trvalo ďalších 11 sedení, kde prechádzali budúcnosť, sny, obdobie po narodení dieťaťa a tiež bývanie, aby Oliver cítil, že mu Martina rozumie a že má život ako tak pod kontrolou.
Oliver vyhľadal psychológa, ktorý rozumel problematike porúch pozornosti a dosť sa mu uľavilo. Svadbu síce o pár mesiacov odložili, ale na jeseň už boli svoji. Najviac však ocenili, že si lepšie rozumejú a že sa na nasledujúce roky pripravili a nie sú v tom sami.