1. Môže byť smutný, v primeranom strese aj plakať. Primeraná frustrácia je z hľadiska vývinu nielen že v poriadku, ale nevyhnutná. Postupne nájde spôsoby ako prispôsobiť novej výzve. Nedeje sa nič neprimerané, aj keď nám rodičom sa na to extrémne ťažko pozerá. Že? Mne áno.
2. Tvoje pokojné telo a reč mu dáva posolstvo, že všetko,čo sa deje, je primerané. Pomôže mu nájsť v sebe zdroje, vďaka ktorým sa adaptuje. Najsilnejšie posolstvo nevysielajú tvoje slová, ale tvoje pokojné telo a tón hlasu.
3. Nepresviedčaj ju, že nie je smutná. Je normálne cítiť smútok, keď odchádzam od milovanej osoby. Znamená to, že máte silný vzťah. Empaticky potvrď ako sa cíti a zostaň pokojná.
4. Miera stresu, ktorú prežíva by mala byť primeraná. Počúvaj svoju intuíciu, ty ho poznáš. Zďaleka nie všetky deti musia byť na škôlku pripravené vo veku tri roky a je to v poriadku.
5. Známky nepripravenosti by mohli byť niektoré z týchto, pokiaľ sú výrazné a dlhodobejšie: prílišná úzkosť pri lúčení, zmeny v stravovaní, príliš zmenené správanie doma, plachosť, alebo agresivita a výbušnosť, zmeny v spánkových návykoch, zlésny, zmeny v stravovaní, bolesti hlavy, brucha, zmeny vo vylučovaní a pod.
6. Súčasťou adaptácie a rastu môže byť regresné správanie,vývinovo nižšie správanie, z ktorého už inak vyrástla. Dopraj jej ho,dokonca ho podporuj. Tu môže byť slabá, aby v škôlke zvládla byť silná. Ber ju na ruky, keď sa pýta, maj svoju posteľ pre ňu otvorenú, dovoľ jej šušlať a štvornožkovať, hrať sa na bábätko.
7. Viem, že je to ťažké, je to možno jeho prvá samostatná úloha, no pre teba to môže byť ešte ťažšie. Dopraj aj sebe smútok, možno aj slzy, možno si naopak radosť a úľavu. Všetky emócie jednej mamy, otca sú v poriadku. Všetky emócie dieťaťa sú v poriadku. Taký je život.
Objímam vás a som tu pre vás.
Jana
