Petra prišla k Andrejovi na konzultáciu napätá ako struna. Striedal sa v nej smútok a hnev. Odkryl sa obrovský pocit tlaku a zlyhania. Na jednom z prvých sedení sa pustili do rozhovoru s kritickým hlasom v Petrinej mysli. Bolo pre ňu prekvapivé koľko sĺz, krutosti a bolesti vyšlo von. Nie všetko bolo vyhraté, ale Petra prvýkrát po pol roku pokojne spala.
Petra pôvodne začala riešiť výkyvy nálady jej štvorročnej dcérky. Pozrela webinár o detských emóciách, následne konzultovala s Jankou. Spoločne prišli rýchlo k poznaniu, že zmena výchovného prístupu všetko nevyriešila. Petra pochopila, že dieťa je niekedy obrazom rodiča, a že je potrebné pozrieť sa najskôr na vlastné výbuchy hnevu a záchvaty smútku.
Petra prišla k Andrejovi na konzultáciu napätá ako struna a so zlomeným malíčkom na nohe. Od frustrácie nad nekončiacim “hysákom” svojej dcéry o desiatej v noci kopla do postele. Hrozné zavŕšenie hrozného dňa. Cítila sa ako zlá mama, nerozumela čo sa jej to deje a čo má robiť. Veľmi milovala svoju dcéru a manžela, ale akoby šlo všetko dolu vodou. Hnev striedal smútok.
Na individuálnych stretnutiach sa odkryl obrovský pocit tlaku a zlyhania. Na jednom z prvých sedení sa pustili do rozhovoru s kritickým hlasom v Petrinej mysli. Bolo pre ňu prekvapivé koľko sĺz, krutosti a bolesti vyšlo von. Nie všetko bolo vyhraté, ale Petra prvýkrát po pol roku pokojne spala. Bolo to, akoby z nej spadol balvan na zem. Balvan v podobe sebakritiky, tlaku a smútku síce nezmizol, ale už bol menší a hlavne bol vonku.
Ďalšie virtuálne “rozhovory” skúmali vzťah s mamou a otcom. Petra prišla na to, že jej mama nielen že bola, ale stále je veľmi zraňujúca, často za hranicou slušnosti. Urážala a spochybňovala ju aj dcéru tak často, že to už nevnímala. Preskúmala svoj strach, že ak povie “nie”, tak ju mama odsúdi a rozhodla sa nastaviť hranice. Mama vyvážila každú ponúknutú pomoc väčšou dávkou poníženia, viny a hanby. Rozhodla sa nenútiť dcérku stretávať sa s babkou ak nechcela. Zmizli niektoré “hysáky” a aj hádky v rodine.
Situácia sa zlepšovala pár týždňov. Tlak opadol, prejavy vzdoru u dcérky trvali už iba krátko. Petra sa začala o seba starať, športovala a pravidelne jedla. Dokázala si prvýkrát v živote odpustiť neupratať v nedeľu po peknom výlete. Dala prednosť rozhovoru s dcérkou pred spaním a s manželom v noci.
V riadenej imaginácii si Petra doplnila niektoré chýbajúce pocity z detsva. Naučila sa techniku na upokojenie, keď na ňu doľahne hnev a tlak. O všetkom sa porozprávala s manželom a povedala mu, že chce ich domov spraviť pokojnejší, rešpektujúci a láskyplnejší, než zažili oni. Spolu sa naučili ako sa navzájom upokojiť keď niekomu “vytečú nervy”. Stali sa spojencami, keď svokra začne vyvíjať tlak a výčitky.
To čo začalo ako výchovná konzultácia, skončilo ako 18 mesačná pravidelná individuálna práca. Petra však v sebe za ten čas urobila obrovský kus práce. Oddelila vo svojich pohnútkach svoje “zrno” od cudzích “pliev” a tak nasmerovala svoj život k podstatným zmenám. V ich domácnosti sa usadila láskyplnosť, všímavosť k potrebám, starostlivosť o zdravie. Nakoniec sa Petra a manžel rozhodli odsťahovať sa z rodičovského dvojdomu do iného okresu a zavŕšiť tak budovanie krajšieho života pre seba aj deti.