Bolesti bruška, tiky, pár “divných” momentov v správaní v škole. Starostlivá mama vycítila, že je lepšie si dopriať pomoc, ako nechať veci “vyhniť”.
Jurko bol druháčik, šikovný, milý, spolupracujúci. Vyrastal v tlupe bratrancov, bol najmladší. Nikdy s ním neboli problémy. No nikdy si ani neužil pocit, že je v niečom prvý, dobrý, jediný. V škole mal dobré známky, bol veselý, mal veľa kamarátov, no pani učiteľka postrehla, že občas, akoby bol niekto iný a porušuje pravidlá, nahovára na to aj kamarátov. Keď sa pridružili tiky, žmurkanie, mamina lekárka po vylúčení neurologickej príčiny kontaktovala mňa. Stále častejšie sa sťažoval aj na nešpecifickú bolesť bruška.
Po úvodných stretnutiach, kotré zahŕňali rozhovor o aktuálnej situácii, anamnestický rozhovor a diagnostiku vzťahovej sme sa dohodli, že Jurko pôjde do Terapie hrou. Od prvého stretnutia príliš s terepeutkou nekomunikoval, zoznamoval sa s hračkami, niekoľkokrát nadviazal očný kontakt, v ktorom bola okrem plachosti aj dôvera, potvrdenie pocitu, že sme tu spolu, že mu rozumiem. Staval veľké stavby, hradby, dôkladne rozostavával vojačikov. Ak mu veľká stavba spadla a on sa konformne usmieval napriek sklamaniu a frustrácii dostal vždy podporu. Vidím ťa, to čo cítiš je dôležité. Môžeš si dovoliť cítiť sa sklamane, nahnevane, že sa ti to nepodarili. V herni si to dovolil, šlo von veľa hnevu, sklamania.
Už po dvanástich stretnutiach mamina prišla so správami, že tiky a bolesť bruška pominuli, vnímajú ho doma ako spokojnejšieho, v škole je všetko v poriadku. Mamina nemala finančné prostriedky na ďalšie hodiny, preto sme sa dohodli, že stretnutia hneď ukončíme a pokračovali by sme, ak by sa staré, alebo nové symptómy znova objavili. Mamina po niekoľkých mesiacoch podala správu, že je všetko v poriadku.
Mám radosť, Jurka mám stále pred očami. Jeho prejavy boli a pravdepodobne vždy budú jemné. Terapia hrou z neho nespravila iného človeka. Len spokojnejšieho so sebou taký aký je. Dnes už je tretiak. Je možné, že keby Jurko vyrastal pred 30 rokmi, nikto by jeho stav nepovažoval za potrebné riešiť, no dnes je našťastie všetko inak. Dopriali sme mu posilnenie vlastnej sebahodnoty a emočnej zrelosti.